Príbeh bankárskej rodiny sa začína v rokoch 1550 – 1560. Vtedy získal Isaak Elchanan v židovskom gete na Judengasse vo Frankfurte dom, ktorý mal červený štít, čo v nemčine znamená: Roth(er) Schild. O dvesto rokov sa v ňom narodil Mayer Amschel, zakladateľ Rothschildovskej rodiny. Mal byť rabínom, no po náhlej smrti rodičov sa dostal do Hannoveru, kde sa u Oppenheimovcov učil bankovníctvu.
Potom už programovo vyhľadával spoločenské kontakty. Netrvalo dlho a Mayer Amschel Rothschild sa stal dvorným dodávateľom hesenského kniežatstva a neskôr hlavným bankárom Viliama Hesenského, najbohatšieho kniežaťa Európy. V roku 1770 sa oženil. Narodilo sa im 19 detí, z ktorých len päť chlapcov a päť dievčat prežilo detský vek. Cesty štyroch chlapcov, ktorí mali deti, sa rozišli a každý z nich založil jednu vetvu Rothschildovcov. Salomon, ktorý bol rodinným diplomatom, žil vo Viedni, Nathan Mayer (známy aj ako „NM“) bol finančným géniom, ktorý odišiel do Anglicka, kde podnikal v tkáčskom a textilnom odbore. Carl sa etabloval v Neapole. Jacob veľa cestoval, rýchlo sa učil a mal nadanie na obchod. Finančný génius číslo dva. Žil v Paríži. Posledný syn, Amschel, ktorý ostal vo Frankfurte, nemal obchodný talent a ako jediný nemal ani deti. Historici vytvorili mýtus prezieravého Amschela, ktorý vyslal synov do najväčších miest Európy, aby tak uskutočnil veľkolepý plán založiť finančné impérium. V skutočnosti ich odchody boli skôr náhodné.
Ako zbohatli. Niektorí historici rozkladajú zbohatnutie Rothschildovcov do troch etáp: v čase bojov vo Frankfurte a okolí Amschel ukryl štyri truhlice s peniazmi a cennosťami Viliama Hesenského (pričom jeho vlastné cennosti Francúzi vyrabovali). Po vojne začal podnikať ako bankár s Viliamovými peniazmi. Zdá sa, že peniaze kniežaťa boli tou skalou, na ktorej rodina vybudovala svoj majetok. „Knieža nám dopomohol k bohatstvu. Keby Nathan nemal k dispozícii jeho 300-tisíc libier, nikam by sme sa nedostali,“ priznal Carl v roku 1814.
NM vďaka rodine a rozsiahlej sieti agentov a kuriérov vedel o európskych záležitostiach viac než ktokoľvek v Londýne. Vo dne i v noci bol zahĺbený do účtovných kníh a listov od bratov s presnými informáciami o cenách zlata, jednotlivých druhov tovaru a akcií na európskych trhoch.
Do vyššej ligy sa Rothschildovci dostali špekuláciami NM so zlatými a striebornými platidlami a čistým mincovým kovom, čo viedlo k zdesaťnásobeniu rothschildovského bohatstva. NM bol uznávaným „zázrakom londýnskeho City“, venoval sa spolu s bratmi presunom (predajom) zlata z Londýna do Francúzska a jeho spätným pašovaním s 33-percentným výnosom. Veľkú časť výnosov investovali do štátnych dlhopisov.
Tretí skok v zrode bohatstva Rothschildovcov sa začal prehrou Napoleona v Moskve a Lipsku v „bitke národov“. Rothschildovci sa stali oficiálnymi bankármi spojencov, zabezpečovali peniaze pre britskú armádu na juhu Francúzska za dvojpercentnú províziu. Išlo o desiatky miliónov libier.
Keď sa 2. marca 1815 Napoleon vrátil z ostrova Elba, prišla nečakane príležitosť, aby si NM upevnil pozíciu ešte viac. O prekvapujúcom víťazstve Britov pri Waterloo sa dozvedel NM o 24 hodín skôr než britský predseda vlády vďaka systému kuriérov, a tento náskok využil na investovanie veľkých peňazí do vládnych cenných papierov.
Šľachtici. Ani ďalšie osudy Rothschildovcov neboli priamočiare, po napoleonovských vojnách vypukli protižidovské nálady v Nemecku, ale aj inde. No na druhej strane rozsiahla Rakúska ríša na čele s kancelárom Metternichom a ministrom financií Stadionom nutne potrebovala peniaze, čím sa otvorila ďalšia šanca pre Rothschildovcov. Na oplátku za poskytnutie peňazí boli synovia aj s otcom povýšení do šľachtického stavu. Rod sa rozrastal a rozdelil sa na nemeckú, anglickú, francúzsku, taliansku a rakúsku vetvu, naďalej však spolupracoval.
Hlavnou sférou rothschildovskej činnosti ostala Európa, aj keď mali agentov aj na trhoch USA, Indie, Austrálie a Kuby. Pod rôznymi menami vznikali ich banky a firmy, ktoré sa zaoberali najmä obchodom s vládnymi dlhopismi, dohodovaním štátnych pôžičiek a prevodom hotovosti.
Aktívni aj v Československu. Stáli napríklad za financovaním prvých železníc v Európe, britských telekomunikácií či pôžičkou na kúpu kontrolného balíka akcií v Suezskom prieplave pre Britániu. Rotschildovcom patril napríklad aj vítkovický priemyselný komplex v bývalom Československu a s ich kapitálom pôsobila v medzivojnovom období aj Slovenská všeobecná úverová banka. Po druhej svetovej vojne Rothschildovci investovali v austrálskom a kanadskom ťažobnom priemysle. Pred desiatimi rokmi boli pri privatizácii britských železníc a z posledných obchodov to bolo napríklad financovanie rodiny Benettonovcov, ktorí kúpili taliansku diaľničnú spoločnosť Autostrade, či poradenstvo pre francúzsku Crédit Agricole pri kúpe Crédit Lyonnais.
Meno Rothschild má svoje čaro. Genetika, mytológia, entuziazmus, dobre uvážené vzdelanie, príležitosti umožnené bohatstvom a stykmi – to všetko malo svoj význam pri utváraní jednej z najpozoruhodnejších rodín sveta. S výnimkou dedičných monarchií len málo dynastií si vo svete podržalo svoj vplyv počas siedmich generácií.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk