Budúcnosť peňazí - recenzia Knihy - Recenzie / 18.06.2005 / 3789× prečítané Marián Tkáč : Budúcnosť peňazí - recenzia Marián Tkáč je bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska.

Na našom biednom knižnom trhu objavila sa zaujímavá kniha, Bernard Lietaer, bývalý centrálny bankovník, dnes univerzitný profesor a expert z Belgicka, napísal odvážnu, intelektuálne provokujúcu, inšpiratívnu BUDÚCNOSŤ PEŇAZÍ. Ide a nejde v nej “len” o peniaze. Je to kniha o kultúrnych, ekonomických, politických a sociálnych dopadoch terajšieho peňažného systému. Knihu vydal osvedčený košický prekladateľ a vydavateľ “provokujúcich” či “nekonvenčných” kníh Mikuláš Hučko vo svojom vydavateľstve Paradigma.Sk. Jedinečnosť knihy je v tom, že je, ako o chvíľku uvidíme, aj návrhom riešení, ktoré by napravili to, čím trpí celý svet – akútnym nedostatkom peňazí.

Čakajú nás štyri kľúčové trendy, ktoré sa v nasledujúcich dvadsiatich rokov prepoja:

1. zmena klímy a strata biodiverzity,

2. bezprecedentný rast počtu starých ľudí, zjednodušene “veková vlna”,

3. peňažná nestabilita a

4. informačná revolúcia.

Všetky tieto trendy by mali vyvrcholiť v roku 2020.

Ide o všeobecne známy fakt: ľadová plocha v Antarktíde ustupuje rýchlosťou viac ako jeden kilometer za rok a keď sa úplne roztopí, morská hladina sa zvýši zhruba o päť metrov, čo by viedlo k zaplaveniu mnohých pobreží na celom svete a mnoho prístavných miest by sa premenilo na močiare. V nasledujúci dvadsiatich rokoch stratí svet 30 až 70 percent biodiverzity, teda druhov živočíchov na planéte. Frekvencia veľkých prírodných katastrof, z ktorých jednu zažili toť aj naše Vysoké Tatry, takže týka sa to všetko aj nás, je dnes trojnásobne vyššia ako bola v 60. rokoch 20. storočia. V súčasnosti umiera následkom prírodných katastrof viac ľudí, ako vo všetkých vojnách a občianskych nepokojoch dohromady. Lietaer dôvodí, že to súvisí s tým, že finančné trhy sa zameriavajú na najbližší kvartál a keby daktorý výkonný riaditeľ dajakej korporácie chcel presadzovať dlhodobejšie priority na úkor kvartálneho zisku, musel by baliť kufre. A my si len môžeme domyslieť, kde sú príčiny neochoty USA podpísať sa pod kjótske dokumenty o znižovaní emisie plynov...

Ďalej: po celých 99 % doby existencie človeka na tejto Zemi bola priemerná dĺžka jeho života 18 rokov. Dnes dosahuje priemerný vek u žien 80 rokov a u mužov 76 rokov. Dôchodkový systém sveta, založený na dôchodkovom veku 65 rokov, bol konštruovaný v časoch, keď priemerný ľudský život trval 48 rokov. OSN odhaduje, že do roku 2050 sa počet ľudí starších ako 65 rokov zvýši zo 400 miliónov na 1,3 miliardy. Storočných bude viac ako 2,2 miliónov, dnes ich je 135 tisíc. Autor sa pýta, ako zabezpečiť ľuďom v rokoch peniaze v objeme zodpovedajúcom ich dlhovekosti.

Aj ďalšie dva trendy – informačná revolúcia a peňažná nestabilita – súvisia s peniazmi. Dnes je na svete najmenej 700 miliónov ľudí, ktorí sú schopní pracovať, no sú bez práce. Vďaka informatizácii sa 500 najväčším korporáciám sveta v priebehu uplynulých 20 rokov podarilo zvýšiť produkciu a tržby o 700 %, zatiaľ čo počty ich pracovníkov sa znížili. Ekonomický rast bez zamestnanosti je holým faktom. Ľudia sa stávajú nepotrebnými a autorova otázka znie: “Ako zabezpečiť živobytie ďalším miliardám ľudí, keď naše technológie umožňujú rast ekonomiky i bez rastu zamestnanosti?”

Peniaze, resp. ich nedostatok, sú, zdá sa, hlavnou príčinou našich súčasných ťažkostí. Peniaze dnešného typu vznikli v predviktoriánskom Anglicku...

... kedy si ľudia nerobili starosti so znečisťovaním životného prostredia, nedbali o skleníkový efekt, ani o preľudnenie, podporoval sa nacionalizmus, konkurencia, nekonečný rast a kolonizácia. Na týchto hodnotách sú založené peňažné a bankové systémy, ktoré sme zdedili. Peniaze, ktoré dnes vydávajú centrálne banky, sú “fiat peniazmi”, teda nie sú ničím kryté a sú emitované na základe dlhu voči banke. A opierajú sa o úrok.

Veď úrok! Je zaiste zaujímavé, že všetky svetové náboženstvá: kresťanstvo, židovstvo i islam striktne zdôrazňovali, že úžera je akýkoľvek úrok a že je to najväčší hriech. Je príznačné, že úrok prvý raz legalizoval Henrich VIII. v roku 1545, teda potom, čo sa rozišiel s pápežom... a o niekoľko desaťročí práve v Anglicku začala priemyselná revolúcia a vznikla jedna z najstarších centrálnych bánk sveta, ktorá vydáva papierové peniaze. A aj keď hriech úžery nebol nikdy oficiálne zrušený, je jednoducho zabudnutý, premenoval sa na “požičiavanie peňazí za nadmerný úrok”. Úrok však mal i má aj nesmierny význam! Systematicky povzbudzuje súťaživosť, podnecuje potrebu stáleho rastu hospodárstva... a napokon koncentruje bohatstvo zdaňovaním veľkej väčšiny v prospech malej menšiny.

Prečítajme si príbeh z Lietaerovej knihy a možno všetko pochopíme: “V malej dedinke sa všetky rodiny, ktoré si navzájom vypomáhali, schádzali na miestnom trhu, chodili dookola s kurencami a dlho medzi sebou vyjednávali, pokiaľ nevymenili, čo potrebovali. Jedného dňa išiel okolo trhu cudzinec v lesklých lakovkách a cynicky sledoval, čo sa to deje. Keď videl, ako farmár zháňa šesť kureniec, ktoré chce vymeniť za šunku, zasmial sa a povedal farmárovej žene, aby priniesla veľkú kravskú kožu a poslala k nemu zástupcov každej z rodín. Že im navrhne lepší spôsob výmeny. Stalo sa. Z kravskej kože vyrezal plátky a označil ich pôvabnou značkou. Potom každej rodine odovzdal po desať plátkov a vysvetlil im, že každý má hodnotu jedného kuraťa a že teraz môžu vymieňať tovar oveľa pohodlnejšie. Človek v čiernych lakovkách urobil dojem a keď odchádzal dodal: ,Aby som nezabudol, o rok sa vrátim a budem od vás chcieť, aby ste mi priniesli naspäť po jedenásť plátkov.´

,Odkiaľ získame jedenásty plátok?´ pýtali sa roľníci. ,Uvidíte,´ odpovedal onen človek.

Jedenásty plátok nikdy nebol vytvorený. Akurát že jedna z desiatich rodín bude musieť prísť o všetky svoje plátky, aby ich získali ostatné rodiny. A tak keď potom zhorel jeden z domov, už neboli ostatní pomáhať tak, ako predtým.”

Zatiaľ čo na tržnici bolo oveľa ľahšie vymieňať plátky namiesto kureniec, nezamýšľaným efektom novej hry bola neochota spontánne si pomáhať, ako predtým. Ten jedenásty plátok, teda úrok, viedol až k neľudskej konkurencii. No vďaka tejto súťaživosti, spôsobenej a podporovanej úrokom... dospel svet do takého štádia rozvoja, v akom je dnes. Úrok, to je skrytý motor, ktorý ľudstvu pomohol. No na druhej strane dôsledkom úroku je potreba nekonečného rastu hospodárstva, a to aj na úkor prírody a tiež prerozdeľovanie bohatstva... v prospech tých, ktorí úroky inkasujú na úkor tých, ktorí ich platia.

Keďže peniaze sú najvýznamnejším nosičom informácií – pozor: aj prvé odhalené písomné záznamy zo starovekého Sumera sú záznamy o účtových operáciách a nie vyznania lásky! – hľadá autor knihy BUDÚCNOSŤ PEŇAZÍ riešenia práve v peniazoch.

Budúcnosť má päť alternatív. Oficiálna budúcnosť, jednoduchá extrapolácia toho, čo dobre poznáme, má nulovú pravdepodobnosť, že sa stane skutočnosťou. A tak sú tu ďalšie štyri scenáre:

1. Svet ovládnu korporácie a nahradia vlády v plnení ich funkcií. Byť občanom Goldman Sachs má vyššie výhody, ako byť občanom Británie či Ameriky. Nebudú existovať nijaké zákony okrem tých, ktoré príjmu korporácie. Prevahu získajú špecializované firemné meny v elektronickej podobe, kryté reálnym tovarom a reálnymi službami. Všade bude vládnuť reklama a ľuďom vimplantujú čipy v záujme identifikácie (už sa to vraj deje). Isteže, je len otázkou času, keď sa budú osobné informácie zneužívať...

2. Vzniknú “starostlivé komunity”, malé skupiny ľudí, z ktorých každá bude mať vlastnú menu, pretože oficiálne peňažné systémy skrachujú, a svoj pohľad na svet ako dôsledok veľkých katastrof, pred ktorými niet úniku.

3. Alternatíva nazvaná “peklo na Zemi”, ako výsledok krachu ľudských komunít, ktoré nahradí vysoko individualistická “sloboda”. Bude sprevádzaná nestarostlivosťou o detí, ktoré sa budú povaľovať po uliciach, drogovať, trpieť neliečiteľnými chorobami, rovnako aj armádou bezdomovcov (už sa to “vraj” deje).

4. Je možná aj “udržateľná hojnosť”, teda uspokojovanie potrieb ľudí bez toho, žeby sa tým obmedzovali vyhliadky budúcich generácií. Utópia? Nie, iba to predpokladá vyprojektovanie takého peňažného systému, v ktorom by peniaze, teda vlastne informácie v dobe, keď sa práve informácie šíria ako oheň, neboli nedostatkové.

Riešenie nie je v odstránení existujúcich národných mien (patrí tam aj náš “osud”: euro), ale v existencií paralelných či doplnkových mien popri menách národných. Paralelných mien by bol dostatok a nesprevádzal by ich – úrok. Prečo teda nie radikálne skoncovať s konvenčnými peniazmi a jednoducho ich nenahradiť? Odpoveď je pragmatická: jednak potrebujeme aj “úrokové peniaze”, aby poháňali rozvoj, lebo pokusov o radikálne odstavenie peňazí bolo veľa a neskončili slávne. Koniec-koncov aj rôzne pokusy v časoch reálneho socializmu, smerujúce k zániku tradičných peňazí, na začiatku čoho boli napríklad osobitné peniaze na mzdy, osobitné investičné peniaze či tuzexové bony, zlyhali. V istom zmysle mali podobu doplnkových peňazí, podobne ako aj rôzne typy dnes obiehajúcich stravných lístkov. Prvá drzá poznámka: ktoré naša bývalá ministerka financií (najlepšia na svete!) išla zrušiť.

Už po prvej svetovej vojne, osobitne v časoch veľkej hospodárskej krízy začali sa a dodnes sa dejú pokusy s alternatívnymi menami. Išlo a ide o rôzne druhy “núdzových mien”, ktoré zabezpečovali, aby ľudia v určitej lokalite mali dostatok prostriedkov na ich aktivity. Všetky nevymenujeme, no patrí sem systém doplnkovej meny vymyslený argentínsko-nemeckým podnikateľom Silviom Gesellom po prvej svetovej vojne, keď v Nemecku zúrila hyperinflácia; peniaze “wara”, kryté uhlím, ktoré vydával majiteľ baní; lokálne bankovky obiehali aj v rakúskom Wörgli, a to až do roku 1933, kedy to označili za kriminálny čin, takže svoj vplyv na nezamestnanosť stratili a onedlho potom, v roku 1938, značná časť aj nezamestnaných obyvateľov Wörglu – vítala Hitlera, ktorý sľuboval to isté, ako lokálna mena – prácu; v Japonsku dnes obiehajú lokálne “eko-peniaze”, v brazílskom meste Curitiba obiehajú miestne peniaze v podobe lístkov na MHD, ktoré získa každý, kto prinesie do zberu odpadky, ktoré by inak zaplavili toto 2-miliónové mesto; v Kanade majú “miestny výmenný systém obchodovania”, po anglicky “Local Exchange Trading System”, teda LETS, ktorý sa používa namiesto dolárov v komunitách postihnutých nezamestnanosťou.

Oči nám najlepšie otvorí príklad: študentka Amy s pokazeným autom sa z veľkej nástenky LETS dozvie, že Sára ponúka opravu auta a že systému sa zúčastňuje aj miestny zubár John a tiež vidí, že Harold má záujem o čerstvo upečený chlieb. A tak sa so Sárou dohovorí na 30 “zelených dolároch” za opravu auta, plus 20 “normálnych dolárov” za motorové sviečky; John jej ošetrí zuby za 50 “zelených dolárov” a 10 “normálnych”; s Haroldom sa dohodne, že mu tento týždeň dva razy dovezie chlieb za 10 “zelených dolárov”. Amy teda dostane tovary a služby, ktoré potrebuje, v celkovej hodnote 110 USD len za 30 “normálnych dolárov” a komunite (systému LETS) dlhuje 40 “zelených dolárov”. Len na okraj: toto nie je barter, barter sa týka len dvojstrannej výmeny.

Lietaer uvádza príklady používania tzv. komunitných mien, ktoré na rozdiel od tradičných mien podporujú spolužitie. Uvádza: Komunita je vo vzájomnosti a vo výmene darov. Ak potrebujete škatuľku klincov, zájdete do železiarstva a kúpite si ju. Ani pre vás, ani pre predavača nevyplýva z toho nijaký záväzok do budúcnosti. Teraz si predstavte, že idete si kúpiť klince a váš sused sedí na verande a ponúkne vám klince, lebo minule si ich kúpil priveľa, a to zadarmo. Keď ho stretnete nabudúce, určite ho srdečne pozdravíte a keby zazvonil v sobotu večer a chcel maslo, rozdelíte sa s ním. Obchodná transakcia je uzavretý systém: klince versus peniaze. Dar je transakciou, ktorá necháva nerovnováhu, vytvára čosi, čo peňažná výmena nedokáže.

Necítime to aj sami? Ak musíte zaplatiť synovi, aby pokosil trávu, je rozklad rodiny na najlepšej ceste. A ak sa rozhodnete dať starého otca do domova dôchodcov, je to nielen znakom hynutia širokej rodiny, ale zároveň nutnosťou denného platenia opatrovateľskej služby. Kedykoľvek sa do rodinných vzťahov zapletú peniaze, dochádza k rozpadu rodiny. To však platí len vtedy, ak ide o nedostatkové peniaze, ženúce k súťaži, akými sú naše národné meny. Používanie iných, doplnkových či paralelných mien má presne opačný efekt. Ešte jeden príklad a potom už len návrhy, ako to urobiť práve tu a teraz. Na pôde literátov.

Takže posledný príklad: jednou z doplnkových mien v Japonsku je “Hureai Kippu”, to znamená “Lístky opatrovateľského vzťahu”. 100-ročný dôchodca okrem dôchodku dostane aj “Hureai Kippu”, ktoré použije na zaplatenie služieb študentovi a ten si dá za ne napríklad opraviť zuby. Podstatné je, že doplnková mena platí v uzavretom okruhu sociálnej a zdravotníckej starostlivosti a nahrádza nedostatkové jeny (prepáčte aj druhú drzú poznámku: na rozdiel napríklad od nás, keď nedostatkové koruny, určené do zdravotníctva, stanú sa zdrojom príjmov zdravotníckych fondov, založených na súkromnej báze (!), zdá sa, že my zatiaľ naozaj ideme akoby v protismere.)

A teraz návrhy:

1. Prečítajte si knihu BUDÚCNOSŤ PEŇAZÍ, ktorú Košičan Mikuláš Hučko vydal v češtine vlastne ako dôkaz o nedostatku peňazí aj na našom slovenskom knižnom trhu; zároveň však v súkromnom rozhovore naznačil, že budúca kniha podobného charakteru vyjde v jeho vydavateľstve už po slovensky – no a možno dovtedy:

2. Skúsme zaviesť systém paralelnej meny medzi nami, literátmi a to takto: každý autor dostane časť honorára v “normálnych korunách” a zvyšok v “literárnych bonoch (LB)” (začiatočný kurz k Sk 1:1), za ktoré si nebude môcť kúpiť topánky ani auto, ale knihu v našom vydavateľstve či od kolegu a možno, ak sa aj pán Antošovský zapojí do “hry”, možno aj pohár vína. Možnosti, ako vydávať do obehu (emitovať) LB i ako ich potom míňať, je veľa. Premýšľajme o tom, majstri pera!

Možno by to bol prvý signál, že všetko sa dá aj inak a že budúcnosť peňazí – a i naša budúcnosť – bude predsa len iná, ako je prítomnosť, zhubne sa dotýkajúca okrem iného aj knižnej kultúry.

Marián Tkáč

24. 11. 2004.

Bližšie informácie o knihe