História a čísla
Slovenské kolky, ktoré sa tlačili v Kanade, niesli štátny znak a nápis Slovenská republika. Dňom menovej odluky sa zákonným platidlom na Slovensku stali dovtedy používané česko-slovenské mince a bankovky, ktoré boli v predstihu označené samolepiacimi kolkami.
"My sme neočakávali, že menová odluka nastane tak rýchlo," povedal pre ČTK vtedajší viceguvernér Národnej banky Slovenska Marián Tkáč. Podľa dohody
totiž menová únia medzi štátmi bývalého Česko-Slovenska mala trvať aspoň šesť mesiacov.
Okolkované boli federálne bankovky v hodnote 20, 50, 100, 500 a 1 000 korún. "Desaťkorunová bankovka nebola kolkovaná, keďže mala nízku nominálnu hodnotu, pričom už pri vzniku slovenskej meny boli uvedené do obehu prvé desaťkorunové mince vyrazené v Kremnickej mincovni. Celkovo bolo okolkovaných a vydaných do obehu 86 miliónov kusov bankoviek, ktoré boli vtedy v zásobách Národnej banky Slovenska v hodnote 28 miliárd korún," približuje hovorkyňa NBS Jana Kováčová. Prvou slovenskou mincou bola desaťkorunáčka, uvedená do obehu v deň menovej odluky. Z bankoviek bola ako prvá emitovaná päťdesiatkorunáčka, ktorá bola vydávaná do obehu od 30. augusta 1993. Počas roka 1993 nasledovali ďalšie štyri bankovky: 20-, 100-, 500- a 1 000-korunáčka. Rad slovenských bankoviek bol uzavretý v roku 1995 emisiou bankoviek s hodnotou 200 a 5 000 korún. Tieto hodnoty neboli predtým súčasťou sústavy platidiel.

Rozdiely
Pri rozdelení spoločného štátu sa administratívne stanovil pomer českej a slovenskej meny 1 : 1. Vo februári 1993 sa kurz začal vyvíjať trhovo, pričom bol nadviazaný na kôš piatich, neskôr dvoch mien. Slovenská mena začala strácať oproti svojej českej menovkyni. "Slovensko malo negatívny imidž. Pre svet to bola vlastne neznáma krajina, pretože všetky dôležité hospodárske informácie boli sústredené v Prahe," myslí si Martin Moncman z finančnej spoločnosti Brokerský dom. Investori pritom nemali ani dosť štatistických údajov o Slovensku. Tieto faktory sa najviac podpísali pod úvodné oslabenie našej meny. Nezabudnime ani na neprehľadnú hospodársku politiku, "divokú privatizáciu" a politiku v 90. rokoch, ktorá dostala krajinu takmer do izolácie. V roku 1997 sa meny začali k sebe približovať. O rok neskôr opäť bola česká silnejšia. Od začiatku roka sa obe meny oproti euru zhodnocujú. Okrem ekonomických podmienok na ne vplýva aj politická situácia či nálada investorov smerom k rozvíjajúcim sa trhom.

Osem rokov rastu
Finančným trhom sa koruna viac otvorila v októbri 1998, keď sa z fixného výmenného kurzu s fluktuačným pásmom prešlo na riadený plávajúci kurz. Znamenalo to, že centrálna banka vstupovala na devízový trh v prípadoch, keď sa jej zdali pohyby koruny neopodstatnené. Dobré ekonomické výsledky Slovenska, snahy o vstup do Európskej únie a eurozóny, boli hnacím motorom posilňovania našej meny.
"Od roku 1999 je možné vidieť stály trend zhodnocovania koruny. Ekonomika rastie, devízový režim je liberalizovaný a pre investorov nie je dôvod, aby do nej neinvestovali," hodnotí člen bankovej rady Karol Mrva. Upozorňuje však na to, že slovenský devízový trh je relatívne malý a dosť často ho krátkodobo ovplyvňuje vývoj v regióne. Od novembra 2005 sme v mechanizme výmenných kurzov ERM II, kde sa koruna musí pohybovať v stanovených mantineloch. Ide o jednu z podmienok na vstup do eurozóny. Ak nám orgány Európskej únie prechod na jednotnú európsku menu odobria, koruna prestane byť národným platidlom 1. januára 2009.

Kliknutím na obrázok ho zvúčšíte... 

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk