|
|
||
|
Aktualizované dňa 06. 07. 2011 |
       
|
Glosy, ako ich uverejňujú v EXTRAPLUS Tešili sme sa – aj s mojou mamou, že do „tejto krajiny“ vhupne sľubovaná slušnosť, otvorenosť, transparentnosť, konečne zmizne korupcia a klientelizmus. Mama sa nedočkala, ale Slovensko je v pohybe. Vidíme výmeny figúr i figúrok, a s nádejou na ozdravenie čakáme na predvianočné potešenie vo forme balíčka. O miere utiahnutia opaskov našich poslancov sa premýšľa, no už vieme o koľko dierok si utiahne opasky chudoba. Počuli sme, že „táto krajina“ potrebuje okamžite skrížiť verejnoprávny rozhlas s televíziou, „otvoriť súdny systém“, „deklarovať príbuzenské vzťahy medzi sudcami, lebo sa rozširuje rodinkárstvo“. Otázniky visia nad výstavbou diaľnic. Chceli by sme ich celkom prirodzene budovať lacnejšie, šetriť. No naozaj najviac ušetríme vtedy, ak ich úplne prestaneme stavať? Sľubujú nám, že spojené tele-rádio vynesie kvalitu verejnoprávneho vysielania do výšok asi tak, ako klietka Fénix vyťahovala spod čílskej zeme zavalených baníkov. Ale oveľa skôr. Lebo ak na prípravu záchrany baníkov potrebovali v juhoamerickom Čile niekoľko mesiacov, my, Stredoeurópania pohneme médiami bez väčšej prípravy z noci do rána. Aby „ľud tejto krajiny“ začal dôverovať sudcom, pozerať verejnoprávnu televíziu a počúvať rozhlas, a nič za to neplatiť, stačí využiť demokratické procesy. Napríklad zrušiť inštitúcie, ktoré vznikli na základe zákonov prijatých počas predchádzajúceho vládnutia dnešných mocných. Žeby sa vtedy pomýlili, keď im ospevovaný systém rotácie súdnej rady, rozhlasovej rady, televíznej rady zrazu nevyhovuje? Nepomýlili, aj naďalej by vyhovoval, ale je veľmi pomalý! To by trvalo, kým by rady ovládli! A kto už chce dnes čakať, ak je riziko, že sa dočkať vôbec nemusí? Spravodlivá pani vie, ako na nás: „My sme to zaviedli pred desiatimi rokmi a teraz máme právo vyhodnotiť prax!“ a ani sa nezačervená: „Keby mala koalícia ústavnú väčšinu, išli by sme ešte hlbšie!“ To by sme veru videli ten frmol! Triasli by sa aj základy štátu. Toho štátu, ktorý tak milovala moja mama. Raz však povedala, že demokracia niektorým z nás vyhovuje len ak majú väčšinu. Vtedy si s ňou môžu robiť, čo chcú.
Marián Tkáč 21. októbra 2010
|
|
